Dobrý deň Hral som Vegashero po tréningu. Bol som v takom stave: telo bolo unavené, ale mozog ešte pracoval na plné obrátky. Chcel som plynule prejsť do režimu oddychu. Hral som s malými stávkami, bez zhonu a „vyhrávania“. Páčilo sa mi, že som mohol kedykoľvek prestať a nemal som pocit, že ma niečo ťahá ďalej. Boli tam pokojné série, pár príjemných momentov – a to bolo všetko, skončil som. Potom som skutočne ľahšie prešiel do režimu spánku, ako keby som len visel na sociálnych sieťach.
Eric
Maria Harris